Staré dobré časy

Moja mamička má šesť súrodencov. Bývali v malom domčeku na dedine a s nimi okrem rodičov ešte babička. Takže desať ľudí na minimálny priestor. V dome bola predsieň, ktorá viedla do spálne a na druhej strane do kuchyne a obývačky. Takže o detskej izbičke si mohli nechať všetci zdať. Rodičia ani nespali v jednej miestnosti. Dedo mal svoju váľandu v kuchyni, ktorá bola priechodná, takže žiadne súkromie ani pokoj. A to ťažko pracoval a potreboval si oddýchnuť. Babička spala so svojou maminou a dvoma deťmi v spálni a zvyšok spával v obývačke na veľkej posteli. Popravde vôbec si to nedokážem predstaviť. Kedy vlastne mali čas na to byť spolu a splodiť deti?

Učíme sa všetci do kopy

Mama hovorila, že aspoň tam, kde spali mali menší písací stolík a dve detské stoličky. Tu si robili spoločne úlohy do školy. Proste sa museli vystriedať. Na druhú stranu im nebolo nikdy smutno, stále si mali s kým hrať. A napríklad na veľkú noc sa u nich trhali dvere, pretože boli samé dievčatá okrem jedného brata. Vraj bol poriadkumilovný viac ako všetky dievky.